Reklama

Futbalovekluby.sk na Facebooku
Medzinárodné mládeznické turnaje  Tréningové súpravy Legea pre futbalové kluby

FK Andovce

História klubu

Obec Andovce a a futbalový klub pôsobiaci v obci

 

Obec leží juhozápadne od okresného mesta Nové Zámky ako najbližšie položená obec. Chotár i samotnú obec pretína umele vybudovaný dlhý kanál - Cergát z roku 1889.

 

Základné informácie: Rozloha: 1078 ha - Počet obyvateľov: 1200 - Nadmorská výška: 113 m n. m.

 

História obce, jej vývoj štruktúry a rozvoj bývania

 

História praosady dnešných Andoviec siaha až do pradávnych čias. Na území obce bolo odkryté neolitické sídlisko volútovej keramiky, sídlisko z doby bronzovej, laténskej, rímskej. Bolo objavené slovansko-avarské pohrebisko a slovanské sídlisko z veľkomoravskej doby. Na severozápad od obce v pustatine Sv. Juraj boli rozorané základy stredovekej dediny. Z archeologického hľadiska sú zaujímavé aj priestory Kalvárie, kde pôvodne bolo pohrebisko rímskych légií /v rokoch 110 - 350/, a kde stál aj prvý kostolík. Presný dátum vzniku obce nie je známy, avšak vieme, že v čase panovania kráľa Štefana I. /I. István / bola osada i okolie kráľovským majetkom. Neskoršie tieto majetky daroval kráľ za zásluhy rytierom Huntovi a Poznanovi. Do rodiny Poznanovcov patrila aj vetva Szegi - Andai. Určitú dobu v tejto oblasti bol zemepánom i šopronský išpán Omodej /Amádé/. Doteraz známy najstarší písomný doklad pochádza z r. 1421. S dokumentmi potvrdeným majiteľom v 15. storočí bol vojvoda Ctibor, keď darovacou listinou z roka 1431 vyňal obec zo šurianskeho panstva a daroval prepošstvu so sídlom v Novom Meste nad Váhom. S týmto osada bola začlenená do panstva hradu Beckov. Z obdobia 16. storočia je zmienka o tom, že časť panstva beckovského hradu prechádza do rúk Bánffyovcov a neskoršie do rodiny Nyáriovcov. Kedy sa osada dostala naspäť do panstva šurianskeho hradu, presne nevieme, nakoľko majetkové pomery počas tureckého útlaku boli v značnej miere narušené. Po tureckej nadvláde novým majiteľom šurianskeho panstva, teda i obce sa stáva moravský šľachtic, gróf Dominik Kaunitz. Nakoľko Kaunitz nedokázal s turkami spustošené majeri dať do takého hospodárskeho stavu, aby mu to vynášalo, v roku 1730 predal celý majetok grófovi A. Károlyimu. Nový majiteľ, ako bohatý zemepán zo Sedmihradska, mal bohaté skúsenosti v podnikateľskej oblasti. Nevhodné pôdy pre poľnohospodársku činnosť odvodňoval, zalesňoval. Postupne zavádzal moderné prvky veľkovýroby. Vybudoval manufaktúrnu dielňu na výrobu poľnohospodárskej techniky a náradia, kde zamestnával hlavne zručných remeselníkov. Na vznik a sformovanie názvu osady Andód niektoré údaje poukazujú na formáciu Ondod /1280/ po majiteľovi Omodejovi, a na formáciu Andod /1431/ po majiteľoch z rodiny Szegi - Andai. Dnešný názov obce - Andovce - je z roku 1948. Praobyvatelia obce pre svoje jednoduché obydlia si vybrali mierne vyvýšenú časť chotára vzhľadom na rozsiahle močariny a prieliny, kde rástlo iba tŕstie. Polohu prvých pozemkov /grund/ dnes už ťažko by sme identifikovali, ale všetko nasvedčuje k tomu, že boli v lokalite, ktorej názov, ako stred dediny, t.j. "Falu" zostalo do dnešných čias zachované. Toto označenie prakticky zahŕňalo širokú ulicu s dvomi radami domov. Tento obraz môžeme zrekonštruovať aj z tureckých daňových súpisov /defter/, ktoré boli vyhotovené v r. 1570. Vyberači daní zaznačili iba 7 domácností a 20 poplatníkov. Pôvodné radové pozemky boli podlhovastého tvaru, na ktorých pravdepodobne bývali dve, či tri rodiny. Boli to čisto poľnohospodárske usadlosti. Domy mali tradičné členenie: izba, kuchyňa, komora. Ako stavebný materiál používali zeminu, ktorú ubíjali v pripravenej konštrukcii. Strešný materiál získavali z okolitých močarísk, najčastejšie tŕstie. Zo záznamov obecných richtárov vieme aj to, že strešnú konštrukciu pokrývali aj so slamou /zsupp/. Ubíjanú zeminu pri murovaní postupne nahradzovali surovými tehlami. Začiatkom 20. storočia pri výstavbe rodinných domov aj v Andovciach začínajú používať pálenú tehlu a škridlice. Avšak tradičné stavebné materiály ešte dlhé roky našli svoje uplatnenie. Rastom počtu obyvateľov obce súbežne boli budované malé rodinné domy a zastavané nové časti obce, ako Kertalja /Pod záhradami/, Bútorján, Mesterföld /Kantorské pôdy/, Csallóköz a ďalšie. Novopostavené domy ešte stále sú zaťažené tradičným spôsobom kultúry bývania. Je pravda, že stavané pece sa dostali na dvor, v kuchyni stoja plechové šporáky a v izbách železné pece, v ktorých sa vykurovalo s tuhými palivami. Rozvoj kultúry bývania nastáva až v 50. a 60. rokoch nášho storočia. Stavajú sa viacizbové rodinné domy s ústredným kúrením a so sociálnym zariadením. Elektrifikácia obce v roku 1953 v značnej miere prispela k pohodliu bývania. Už pri každom dome budovali pridomové vodárničky a odpadové jamy /septik/. Ďalšia modernizácia nastáva vybudovaním vodovodnej siete a plynofikáciou obce. Rozbor bytového fondu z roku 1990, štatisticky spracovaný z údajov potrebných pri sčítaní ľudu nám udáva, že 1245 obyvateľov obce trvalo obýva 387 rodinných domov. Z tohto počtu 312 je napojených na verejný vodovod. K prvému januáru 1997 počet obyvateľov kleslo na 1198, pritom počet rodinných domov je 450. Novopostavené rodinné domy už automaticky sú napojené na vodovodnú i na plynovú sieť.

 

Rozvoj infraštruktúry a podnikateľskej sféry

 

Z histórie obce vyplýva, že chotár aj územie dnešných Andoviec bolo už od pradávna osídlené, avšak o organizovanej správe obce máme údaje iba z 18. storočia. Je k dispozícii úradná listina z roku 1771, potvrdená podpisom obecného notára Józsefa Bargara a vtedajším richtárom obce Istvánom Kissom. Nevylučuje sa, že i pred týmto termínom bola v obce správa, ale zatiaľ dokumentované to nie je. Zaujímavosťou tejto listiny je, že sa tu nachádza pečať s obecným erbom. V pečatidle s kruhopisom SIGILLUM POSSESSIONIS ANDOD je hlavným obecným symbolom vták /holubica/ s ratolesťou v zobáku. V archívoch sa našlo i ďalšie pečatidlo, kde symbolom, je tiež vták, ale s krížom na hlave a šarkanom pod sebou. Obdobie používania pečate nie je známe. Súbežne s vyššie uvedeným obdobím sa spomína i založenie obecnej školy /1779/. Obecný učiteľ popri pedagogickej činnosti zároveň vykonával i kantorské služby v miestnom rímsko - katolíckom kostole. Plat učiteľa bol hradený z polovice z príjmov základiny školy, t.j. skladu obilia /sýpka/, druhá polovica z obecnej pokladne. Sklad obilia prenajímali od Školskej rady gazdovia na verejných dražbách. V polovici 19. storočia za finančnej pomoci grófa Károlyiho bola v obci založená materská škola /óvoda/, predchodkyňa dnešnej materskej školy. Postupným nárastom školopovinných detí priestory starej školy už nepostačili, preto muselo vedenie školy i obce pristúpiť k budovaniu ďalších tried. Rímsko - katolícka elementárna škola, neskoršie základná, bola v Andovciach zrušená v roku 1980. Školáci sú nútení denne absolvovať cestu do Nových Zámkov na autobusoch. Opatrovňa detí bola neskoršie prebudovaná na materskú školu. Stará budova už nevyhovela požadovaným podmienkam pre výučbu detí a preto pristúpili v rokoch 1977/80 k vybudovaniu novej, modernej budovy pre potreby MŠ. V súčasnosti je v obci dvojtriedna materská škôlka, ktorú navštevuje približne 30-35 detí. V jednej triede sa vyučuje slovensky a v druhej maďarsky. Počas vývoja usadlosti Andovce je možné natrafiť na také archívne dokumenty, ktoré nám prezrádzajú, že obyvatelia obce pre svoje kultúrne a spoločenské vyžitie zakladali rôzne spolky a organizácie. Medzi najstaršie dokumentované organizácie patria Červený kríž a Dobrovoľný hasičský zbor. Vieme aj o tom, že obec v roku 1838 mala i nemocnicu, tzv. "dom pre chorých" /betegház/. Táto bola financovaná z príspevkov grófa Károlyiho a bola súčasťou nemocnice v Slovenskom Mederi /Palárikovo/. Ošetrovateľskú službu vykonávali rádové sestry. Zbor hasičov popri hlavnej činnosti, t.j. hasenie požiarov, bol veľmi aktívny aj na poli kultúrnom. Mali krásne uniformy, dychovú kapelu, ktorá pri rôznych sviatočných príležitostiach poskytovala hudobný doprovod. Po druhej svetovej vojne boli v obci založené ďalšie organizácie ako napr. Csemadok, Zväz poľovníkov - HUBERTUS dom miestnych poľovníkov, Zväz drobnochovateľov a záhradkárov. Uvedené organizácie majú svoj podiel na zvyšovaní duchovnej a kultúrnej úrovne obyvateľov obce. Zdravotnú starostlivosť obyvateľov obce zabezpečovali lekári, ktorí však museli dochádzať do Andoviec. Obec nemala vlastného obvodného lekára. Chodili do dediny lekári z Palárikova, neskoršie z Nových Zámkov. Vedenie obce podľa daných možností zabezpečovalo ordinačnú miestnosť, avšak tieto vôbec nevyhoveli hygienickým požiadavkám. Iba po roku 1990 padlo také rozhodnutie zo strany obecného zastupiteľstva, že rekonštrukciou bývalého učiteľského bytu vytvoria prijateľné podmienky pre poskytovanie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. Nemožno zabudnúť ani na doručovateľskú, resp. poštovú službu, ktorá má v obci svoju históriu. Už v druhej polovici minulého storočia obecný sluha /kisbíró/ bol poverený doručovaním zásielok. Prvým dokumentovaným poštovým úradníkom v Andovciach bol výpomocný notár János Ollé, v roku 1909. Po ňom, popri pedagogickej činnosti prevzal túto funkciu učiteľ školy. Z polohy obce nepriamo vyplýva, že dané podmienky, ako sú úrodné pôdy, lúky a pasienky okolo dediny, v prielinách rastúce tŕstie a prúty, akoby predurčili nasmerovanie zamestnanosti praobyvateľov obce. Hlavnou činnosťou sa stáva pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov dobytka. Vedľajšou činnosťou bola remeselná výroba, t.j. zhotovovanie rôznych predmetov z dreva, z rákosia a z prútia. Pletenie prírodného materiálu predsa patrí k starým pracovným technikám. Dlhodobú tradíciu v obci mala výroba košíkov a tašiek z listov kukuričného klasu /sústya/. Remeselná výroba sa dostala do dediny z čias zemepána grófa Károlyiho, keď v manufaktúrnej dielni pracovali i Andovčania. Už v roku 1838 v obci bola obecná kováčska dielňa, ktorú od obce prenajímali kováčski majstri. Popri kováčoch sa udomácnila i drevárska výroba /stolári, debnári, kolári/ zameraná na vyhotovovanie pomocného náradia. Ďalšou remeselníckou činnosťou bola tkáčska výroba, najprv pridomová, potom v tkáčskych dielňach. Potrebnú surovinu, konope a ľan dopestovali v chotári obce. Neskoršie pribudli čižmári, obuvníci a krajčíri. Obchodníctvo v obci nemá takú tradíciu, ako remeselníctvo. Až v polovici 19. storočia bola otvorená prvá krčma, tzv. "grófsky hostinec", ktorú prenajímali od grófa rôzni záujemcovia. Prvý obchod s rozličným tovarom otvorili až začiatkom nášho storočia, v roku 1910. Postupným nárastom kúpyschopnosti obyvateľstva boli v prevádzke ďalšie krčmy a menšie obchody. S rozvojom bývania stratili opodstatnenosť podomové pece na pečenie chleba. Začali sa budovať samostatné pekárne, ktoré prevádzkovali vyučení pekárski majstri. Stagnácia v podnikateľskej činnosti nastala po roku 1948, keď od remeselníkov boli stiahnuté živnostenské listy a zásobovanie obce potravinárskymi výrobkami prevzalo spotrebné družstvo Jednota. Znovuzrodenie podnikania priniesol politický prevrat v roku 1989, keď remeselníci i obchodníci dostali povolenie na súkromnú činnosť. Medzi prvé "lastovičky" možno zarátať Uni - Centrum /potraviny, zelenina, ovocie/, predajňu IRÉN /rozličný tovar, noviny, časopisy, tabakové výrobky/, MADPLANT /pestovanie kvetov, predaj osív a záhradkárskych potrieb/, DEKAR /spracovanie dreva/, MOBIL SERVICE, Seven trans, KONTO AUDIT, pekáreň Zlatý klas, LAGIN - TEXTIL /výroba športových odevov/, R & E ELEKTRO, OBUV ANDOVCE, ZOK Andovce /potraviny, zeleniny, bufet/, KISS TRANS, Pohostinstvo Ölvecká, M -BISTRO, LINOSTICK /stolárska výroba, parkety/, KERUV /výroba keramiky/. V obci má svoje aktivity pretransformované poľnohospodárske družstvo, ktorého výrobná špecializácia je nasmerovaná na rastlinnú a na redukovanú živočíšnu výrobu. Vysoké investičné zaťaženie, ktoré nabehlo v rokoch združenia družstiev Andovce - Komoča - Zemné, do značnej miery negatívne ovplyvňuje hospodárske výsledky terajšieho podniku. Napriek tomu poľnohospodárske družstvo zostáva i naďalej najväčším podnikateľským subjektom v obci, v ktorom je i dnes okolo 65 ľudí zamestnaných.

 

Prvé slobodné voľby a obec po nich

 

V predchádzajúcom režime výhoda blízkosti okresného mesta sa prejavila jedine v krátkosti a lacnosti cestovania za prácou a za nákupmi. Nakoľko naša obec nebola strediskovou, táto blízkosť negatívne vplývala na rozvoj obce. Za celé predchádzajúce obdobie sa postavili len dve budovy: materská škola a dom smútku. Veľký význam však malo vybudovanie obecného vodovodu až na posledných 400 metrov, ako i jednej štvrtiny plynovodnej siete. Obnovou starých obecných budov ako 2 školské budovy, učiteľské byty a stará spoločná budova národného výboru a kancelárií poľnohospodárskeho družstva, sa nezaoberal nikto. Väčšina miestnych komunikácií bola prašná, v daždivom počasí zablatená /samé blato/. Dodávka elektrickej energie nevyhovujúca. Telekomunikačná sieť skoro žiadna, počet telefónov nedostačujúci. Zmena politického režimu v tomto stave, v macošských podmienkach zasiahla našu obec. Samospráva obce, zvolená v novembri 1990, si vytýčila čím skoršiu obnovu a rozkvet dediny ako svoj najdôležitejší cieľ. Vytvoriť životné pomery zodpovedajúce dnešnej dobe, ktoré nenútia mladšie generácie na opustenie svojho rodiska. Realizácia programu obnovy dediny sa rozbehla všetkými smermi. Plynofikácia dediny činila asi 25 %. Zbývajúcu 75 % - nú časť plynovodnej siete, cca 5300 m sme vybudovali za 3 mesiace. Ukončili sme aj výstavbu uličného vodovodu. Výstavba miestnych komunikácií padá na druhú polovičku roka 1992 a prvú polovičku roka 1993. Všetky prašné ulice v celkovej dĺžke 4,5 km boli spevnené a vyasfaltované, na starších spevnených komunikáciách obnovený asfaltový koberec. Do 3/4 ulíc obce sme dodali okrasné stromy, kríky, ruže v menšej miere aj ovocné stromy, na vonkajšiu výsadbu, na zdobenie ulíc. Pred a za materskou školou, ako i pri tenisových kurtoch sa vytvorili malé parky. Rekonštrukciou a prístavbou starej, schátralej budovy učiteľských bytov sa našlo východisko z nevyhovujúcich priestorov lekárskej ambulancie, pošty a obecnej knižnice. Na rozšírenie telekomunikačnej siete sme museli počkať 3 roky. V roku 1994 sme dostali modenú telefónnu ústredňu, ktorá umožnila vybavenie všetkých vtedajších žiadostí, dnes však je už opäť požiadavka na rozšírenie tejto ústredne. V tom istom roku prebehla rekonštrukcia a zosilnenie elektrickej siete obce štvrtým transformátorom. Dodávateľom i investorom boli Energetické závody. Súčasne s touto investíciou sme zrealizovali rekonštrukciu a rozšírenie verejného osvetlenia z finančných prostriedkov obce. Táto investícia mala za následok aj zníženie spotreby elektrickej energie na verejné osvetlenie o 50 %. Výstavba siete kábelovej televízie je spoločnou investičnou akciou obyvateľov obce. Na kábelovú sieť sú pripojené 2/3 domácností. Nové oplotenie starého cintorína je primerané prostrediu. Výstavba a obnova chodníkov i jarkov je stále aktuálna. Najdôležitejšie bolo vybudovanie chodníka pozdĺž štátnej cesty o dĺžke 1 km, kde doteraz ani na jednej strane nebol chodník. Odvod odpadovej vody 3 obce - Palárikovo, Tvrdošovce a naša - riešili spoločným výtlačným potrubím do čističky odpadových vôd v Nových Zámkoch, avšak naša obec ešte dlhé roky nebude mať finančné prostriedky na realizáciu vnútornej kanalizačnej siete obce. V obci okrem futbalu iné športové odvetvie neexistovalo. Samospráva začala podporovať i finančne miestny futbalový klub a vybudovaním viacúčelového športového ihriska vytvorila podmienky rozvoja iných športov. Miestny veriaci a samospráva spoločnými silami obnovili kostol zvnútra i zvonka. O bezpečnosť občanov a ich majetku dbajú dvaja noční strážnici.

 

Kultúrne pamiatky obce

 

Rímsko - katolícky kostol postavený v roku 1741, rozšírený v roku 1858. Oltárny obraz Sv. Rozálie - 19. storočie, prícestná kamenná socha sv. Jána Nepomuckého /1806/, tesaný kamenný kríž pred kostolom /1806/, mramorový kríž na Kalvárii /1849/, kamenná prícestná socha sv. Vendelína /1925/, pamätník obetiam I. svetovej vojny. Významnou osobnosťou obce bol Gergely Czuczor, básnik, revolucionár, jazykovedec, člen Maďarskej akadémie vied /MTA/. Narodil sa v Andovciach 17. decembra 1800. V časti obce zvané "Falu" dlhé desaťročia stál jeho originálny, jednoduchý rodinný dom. Na dome bola umiestnená pamätná tabuľa. Žiaľ, dnes je len tabuľa viditeľná, v 50 - tých rokoch dom zbúrali.

 

Andovce a futbal

 

V Andovciach pôsobí futbalový klub nepretržite už viac ako dve desaťročia. Počas tohto obdobia sa veľakrát zmenilo vedenie, tréneri a rovnako aj hráčska základňa. V súčasnosti v obci pôsobí iba mužstvo seniorov. V minulých ročníkoch však obce reprezentovali aj žiacky a dorastenecký výber. Medzi úspechy žiackeho výberu patrí postup do piatej ligy. Následne však sa však už so žiackym výberom nepracovalo. Okrem zmien vo vedení a kádri sa niekoľkokrát zmenil aj názov klubu. Po SC Andovce prešiel klub pod meno Družstevník Andovce. Družstevník sa zmenil potom na FC Andovce a posledná zmena prišla v roku 2005, keď sa z FC Andovce stal klub hrajúci pod menom FK Andovce. Tento názov používa klub aj v súčasnosti.



< Späť
prevádzkovateľ stránky | 2006 © futbalovekluby.sk | webdesign © bart.sk
Ján Mucha podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis Marek Hamšík podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis Plastic People podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis ČŽŠ