Futbalové kluby

1893 - 1919

Prvá zmienka o futbale v Banskej Bystrici pochádza z roku 1893, z tohto obdobia sa však nezachovali presnejšie správy. Historickým medzníkom sa stal rok 1900, kedy sa poprední predstavitelia Banskej Bystrice oficiálne začali zaoberať otázkou športovania v meste. Návrh na založenie športového klubu prijali 1. apríla 1900. Niesol názov BSC (Beszterszbányiá Sport Club) a reprezentovali ho odbory cyklistický, tenisový a futbalový. Za klubovú farbu určili farbu červeno-bielu.

Banskobystrické futbalové mužstvo oficiálne nastúpilo k svojmu prvému priateľskému zápasu 26. augusta 1900. Súperom mu boli hostia až z Budapešti – mužstvo „33“. Zápas sa skončil 10:1 pre hostí a pod čestný gól domácich sa podpísal jeden z najlepších hráčov na ihrisku – Kreisner. O rok neskôr v Budapešti už Banskobystričania odchádzali zo zeleného trávnika síce s prehrou, ale len o gól, zápas sa skončil 2:1. Futbalové mužstvo v tom čase trénoval Jozef Beran z Budapešti. Čo je zaujímavé, trénera si platili samotní hráči, pretože klub finančnými prostriedkami neoplýval. Futbalové stretnutia aj tréningy sa konali skôr sporadicky ako pravidelne. Z aktérov spomeňme aspoň Styka, Deáka, Lövyho, ale hrali i ďalší – Erkézy, Kürty, Spielman, Herszka, Spevák, Schweiner, Klamárik, dr. Kepich, Ing. Hochstein, dr. Singer, Švoňavec, Hanzlík, Výšný, Horárik, Hericz, Pásztor či Képeš.

V auguste 1904 sa stretol futbalový oddiel BSC s budapeštianskym mužstvom Törekvés SC, nad ktorým zvíťazil v pomere 2:1. Aj v ďalších zápasoch Bystričania vedeli zdolávať popredné maďarské družstvá ako Šalgótarján 4:0, Diósgyör 12:1 atď. Okrem BSC vyvíjal v meste činnosť futbalový klub BLI, ktorý organizoval športovcov najmä z radov živnostníkov a obchodníkov.


1919 - 1934

Za prvej svetovej vojny nastala v športe stagnácia a športová činnosť sa obmedzovala na ojedinelé športové stretnutia. Ďalší rozmach telovýchovy a športu v Banskej Bystrici možno zaznamenať po prvej svetovej vojne. V roku 1919 vznikla silná sokolovská jednota pod vedením Karola Skálskeho. Vytvorila sa aj futbalová jedenástka pod známym názvom „Sokolovská XI“. Tvorili ju prevažne hráči, ktorí narukovali z pražských klubov. V tomto období popri športových kluboch a telovýchovných organizáciách , ktorých smer bol určovaný záujmami vládnúcej triedy, preniká do Banskej Bystrice myšlienka združiť robotníkov a pokrokovú mládež mesta do Federácie proletárskych telovýchovných jednôt (FRTJ). FRTJ mala tiež svoju futbalovú jedenástku - „Rudú hviezdu“. Hneď po vojne založil Ján Móry športový klub BAC, na tie časy so silným futbalovým mužstvom. Tvorili ho v prevažnej miere domáci hráči, napr. Ivanič,, Rybár, Markovič, Knapp, bratia Wünschovci, Klimovci, Štrobl, Látok, Fillo, Kohút a ďalší. Spomínané mužstvá však nemali dlhú tradíciu. To preto, že už v roku 1919 z iniciatívy akademického sochára Motošku vznikol jeden z najväčších športových klubov na Slovensku – Slávia Banská Bystrica. Do histórie banskobystrického športu sa zapísala svojou bohatou športovou činnosťou a svojimi pozoruhodnými výsledkami najmä vo futbale preslávila bystrický šport nielen v našej vlasti, ale aj za hranicami.V septembri 1921 slávisti vyhrali neoficiálne majstrovstvá Slovenska, keď doma porazili Bratislavčanov rozdielom štyroch gólov (4:0). Až do roku 1928 Slávia bola nepretržite majstrom v juhoslovenskej futbalovej župe. V roku 1929 súťaž zrušili. V roku 1922 futbalisti Slávie vyvíjali veľmi živú činnosť a merali svoje sily s rozličnými klubmi, ako Slovan Moravská Ostrava, ŠK Bratislava, Meteor VIII Praha, AC Kispest Budapešť, poľský klub Bielitz, ŠK Židenice a hrali aj Hamburgu. Slávia sa v roku 1921 stala prvým futbalovým klubom na Slovensku. Najsilnejšie mužstvo mala Slávia v rokoch 1923 – 1924 v zostave: Rybár, Šáňa, Nováček, Pípal, Švec, Turcer II.,Keil, Turcer I. Žďársky, Rušavý a Fürst). Mnohí z jej hráčov hrávali neskoršie v prvotriednych pražských mužstvách.

Futbalové mužstvo Slávia patrilo nielen medzi najsilnejšie kluby Stredoslovenskej futbalovej župy, ale po viac rokov patrilo k najlepším mužstvám Slovenska vôbec. Každoročná futbalová sezóna v Banskej Bystrici mávala veľmi pestrý program a okrem najlepších klubov Slovenska hostila Slávia každoročne aj prvotriedne mužstvá z Čiech a Moravy a v medzinárodnom styku popredné maďarské mužstvá Nemzeti, Ferenczváros, Hungária Budapešť, Atila Miskolcz, Salgótarján atď. Slávia sa stala majstrom bývalej Juhoslovenskej župy a v novoutvorenej Stredoslovenskej župe obsadila druhé miesto hneď za ŠK Žilina.

Futbal si získal srdcia mnohých priaznivcov na ihrisku aj mimo neho. Divácke návštevy často prevyšovali aj tie dnešné. Verní fanúšikovia sprevádzali hráčov aj k najvzdialenejším súperom, nehľadiac na stratu času, útrapy z cestovania, či finančné výdavky za vstupné. Pre zaujímavosť – vstupenky na majstrovské zápasy ŠK Slávie B. Bystrica stáli: na sedenie 10 korún, státie 7 a 4,80, členský lístok mal hodnotu 6 korún, študentský a robotnícky 3,60 a žiaci s vojakmi platili 2,40 koruny.

Dejiskom prvých zápasov bolo ihrisko na nábreží Hrona. V roku 1927, v súvislosti s výstavbou vojenského veliteľstva, Slávia svoju pôdu stratila. Dva roky hrávala len na súperových ihriskách. Potom už na novovybudovanom – na Uhlisku, ktoré tomuto športu slúžilo až do roku 1959. Vtedy už dali do užívania dnes známy štadión na Štiavničkách. K najstarším ihriskám však v Banskej Bystrici zaraďujeme prašnú lúku v priestoroch terajšej Polikliniky, na ktorej ešte hrával BAC Banská Bystrica.

Vráťme sa však k Slávii, ktorá sa v rokoch 1928 – 1930 predstavila s novým kádrom, pod vedením kapitána Valtra, tvorili ho: Hliva, Tomášek, Novák, Fischer, Fuchs, Antal, Zarkóczy, Matyášovský, Loos, Šťastný, Luc a neskôr Mozolányi, Hrázsky, Feldmajer, Jánoš, Vyletel, Grobár, Chlapec. Všetci títo, ale aj mnohí ďalší, v propagácii futbalu na strednom Slovensku urobili kus práce. Stalo sa tak najmä zásluhou ich častých priateľských zápasov s mužstvami maloklubov, napr. s futbalistami Majera, Tajova, Slovenskej Ľupče, Podlavíc, Radvane či Šalkovej. Slávia sa však neobávala ani silných súperov. Tak napr. v roku 1931 doma privítala majsta Československej republiky I. ČSK Bratislava. Išlo o prvotriedne stretnutie s výsledkom 2:1 pre hostí. V začiatku tridsiatych rokov sa slávisti ešte držali, ale problémov bolo čím ďalej, tým viac. Sláva slávistov neodvratne zhasínala. Na jej troskách sa však v roku 1934 zrodila história ďalšieho nového klubu.


1934 - 1945

Pokračovateľom futbalového klubu ŠK Slávia B. Bystrica sa od 13. apríla 1934 stal futbalový klub ŠK Banská Bystrica. Medzi nové tváre patrili Gosiorovský, Štróbl, Šóš, Gašpar, Sedílek, Vígh, Béreš. V ročníku 1936 – 1937 ŠK vyhral majstrovstvá I. triedy SŽF. Pričinili sa o to aj ďalší odchovanci: Dobál, Korbár, Antal, Borovanský, Filipko, Veselovský, Hámor, Gašpar, Rybár. V roku 1938 boli futbalisti ŠK Banská Bystrica na veľkom zájazde v Juhoslávii. Medzi najväčšie úspechy ŠK patrí víťazstvo v kvalifikačnom turnaji do prvej ligy (v slovenskom štáte). Tréner Edo Gosiorovský mal k dispozíii káder hráčov: Béreš, Dostál, Korbár, Filipko, Mistrík, Pivarči, Selecký, Rybár, Zachar, Locek, Machata, Gašpar, Slovák. V kvalifikácii žiaľ neuspeli, Bystričania skončili poslední. ŠK Banská Bystrica bola aktívna až do roku 1949, keď dochádza k zjednoteniu telesnej výchovy a športu

Z medzivojnového obdobia pochádzajú aj prvé záznamy o mládežníckych zápasoch v banskobystrickom okolí. Hronské noviny z 30. júla 1922 priniesli správu o priateľských futbalových zápasoch dorastencov Slávie B. Bystrica proti ich rovesníkom zo zvolenského Orla. Zápas hrali v sobotu 22. júla a domáci Bystričania vyhrali 6:1. A zvíťazili aj nasledujúci deň, v nedeľu nad dorastencami RTJ Zvolen.

Zmapovať súťaže, mužstvá ako aj jednotlivých hráčov – dorastencov aj žiakov v medzivojnovom období – je dnes už takmer nemožné. Veď aj správy o dospelých sú len kusé a neúplné. Spomeňme aspoň niektoré zápasy a turnaje. V auguste 1931 vyhrala ŠK Slávia B. Bystrica nad ŠK Tajov 4:1 a remizovala s ŠK Majer 1:1. V marci 1935 sa uskutočnil dorastenecký turnaj na ihrisku ŠK B. Bystrica a v prvom kole domáci zvíťazili nad Šalkovou 4:0 a Zvolen nad Radvaňou tiež 4:0. Tretie miesto po tuhom boji obsadila Radvaň po výhre 2:1 so Šalkovou a pohár ostal doma – ŠK B. Bystrica – ZTK Zvolen 1:0.

Dňa 29. júna 1935 sa konalo aj finále turnaja dorastencov o Šebökov pohár a víťazom sa stali dorastenci ŠK B. Bystrica po výhre vo finále nad ŠK Šalková 6:1. V týchto rokoch už muselo mať každé mužstvo – klub – okresnej súťaže aj mužstvo mladých.

Problémy, s ktorými futbalové kluby v tomto období zápasili, bolo nemálo. Napriek tomu vznikali nové a nové. A len druhá svetová vojna zabrzdila ten správny kurz, ktorý futbal na strednom Slovensku postupne naberal.


1945 – 1957 ,,Niekedy nám chýbali aj šnúrky do kopačiek“

V povojnových rokoch sa futbal v Banskej Bystrici trápil s mnohými problémami. V tom čase bola Banská Bystrica úradnícke mesto, bez väčšej továrne, preto sa finančné prostriedky na podporu športu hľadali veľmi ťažko. Od ukončenia vojny do roku 1957 bol futbalový oddiel pod názvami ŠK (1945 – 1949), NV (1950) a Slovan (1951 – 1957) odkázaný na príspevky malých fabrikantov: Furdík, Heritz, Beňuš, Strenícer, Steiner, Fatra, Zápalkáreň, či živnostníkov a obchodníkov: Čunderlík, Šebok, Acipiter, Klimo, Keme, Palinay a Štróbl. Tieto prostriedky dokázali pokryť len základné náklady na prevádzku klubu: výstroj, údržba výstroje, lopty a doprava, niekedy sa podarilo zaplatiť večeru po zápase.

Domáce zápasy ŠK sa hrávali na starom, hrboľatom, tvrdom a prašnom škvarovom ihrisku na Uhlisku. K významným hráčom tohto obdobia patrili: Zachar, P.Horvát, Alexander a František Feldmajerovci, Országh, Filipko, Patkoš, Donoval, Klimentovci, Šimčík, Lackovič, Eliášek, Beňo, Karol a František Samuelčíkovci, Štefan Bician, Ján a Vladimír Pavlovskovci, Karol a Jaroslav Uhríkovci, Lalík, Dobrovič, Navrátil. Viedol ich legendárny tréner prof. Ján Petrovič a predsedom klubu bol riaditeľ Mototechny Zdeno Sedláček.

Počas celého obdobia v rokoch 1945 - 1957 futbalový klub ŠK a neskôr Slovan Banská Bystrica musel neustále bojovať o holú existenciu. Ako spomína vo svojej knihe tréner J.Petrovič : ,,Najväčší problém bol v materiálnom zabezpečení, keď niekedy nám naozaj chýbali aj šnúrky do kopačiek!“ Reálny stav tej doby vo futbalovom klube Banská Bystrica dokresľuje aj príhoda, keď raz František Ico Feldmajer ako kapitán mužstva žiadal pre chlapcov nejaké ,,groše" a tréner Petrovič mu na to odpovedal: ,,Ja zadarmo trénujem a vy budete zadarmo hrať! Až niečo dokážeme, potom otrčíme dlaň!“ V dnešnej dobe sa nad týmito slovami možno len pousmiať, ale skutočnosť bola taká, že hráči sa venovali futbalu pre vlastné potešenie z hry a pre radosť fanúšikov.

Najväčší úspech v tomto období dosiahla Banská Bystrica v ročníku 1945/1946 kedy sa umiestnila v Slovenskej divízii na 3.mieste za Malackami a Prešovom. Nasledovalo 5 rokov pôsobenia v Slovenskej divízii a po reorganizácii futbalových súťaží ďalšie 4 roky Banská Bystrica účinkovala v krajskej súťaži. V roku 1955 sa súťaže opäť upravovali a Slovan Banská Bystrica klesol ešte o súťaž nižšie. V tom istom roku síce Slovan vybojoval späť účasť v oblastnej súťaži, ale v nasledujúcom roku opäť mužstvo zostúpilo. Väčší úspech dosiahli dorastenci ŠK Banská Bystrica, ktorí v ročníku 1953/1954 ako majstri kraja postúpili do semifinále Slovenskej dorasteneckej ligy. Tam prehrali s neskorším majstrom Československa OUPZ Košice 2:4 (0:4). Mimochodom za východniarov začínal slávnu hráčsku kariéru Andrej Kvašnák, dlhoročný reprezentant Československa a držiteľ striebra z MS v Chile z roku 1962. Za dorast ŠK Banská Bystrica hrali: Valašťan – Bálint, Štubňa, Laurinc, Čepčáni, Kapustík, Hudec, Haring, Solárik, Majeský a Vražda. Aj tento tím viedol tréner prof. Ján Petrovič. Veľkú zásluhu na dorasteneckom úspechu mal aj dlhoročný tréner žiakov ŠK Eduard Gosiorovský.

Z pohľadu športových výsledkov nepatrí toto obdobie k najlepším v histórii futbalu v Banskej Bystrici, ale stalo sa jej neoddeliteľnou súčasťou. S odstupom času môžeme len ďakovať skupine futbalových nadšencov, ktorá nedovolila futbalu v meste zaniknúť v neľahkom období bez silných sponzorov. ŠK a neskôr Slovan Banská Bystrica sa stali prvotným stavebným kamienkom pre vznik silného klubu v neskoršom období. Aj vďaka týmto klubom môžeme v súčasnosti navštevovať ligové stretnutia Dukly Banská Bystrica. Ale nepredbiehajme. Čas Dukly sa blížil, ale predsa ešte chýbal nejaký ten rok do jej založenia.

Zoznam použitej literatúry
PETROVIČ,J.,: Obojživelníci s loptou a pukom. Banská Bystrica: Erland, 2000. 229 s. ISBN 80-967846-1-7
KŠIŇAN,J., MRÁZ,I.,: Svet deväťdesiatich minút. Bratislava: STV, 1981. 584 s.


Fotografia z divízneho zápasu v Malackách v roku 1945, v ktorom ŠK vyhral 4:2.
Horný rad zľava: tréner Petrovič, Lalík, Dobrovič, K.Samuelčík, Navrátil, F.Samuelčík, Lackovič.
Dolný rad zľava: Patkoš, Horvát, Šimčík, Zachar, Beňo.


Fotografia ŠK Banská Bystrica
Horný rad zľava: Karásek – vedúci mužstva, Straňák, Bálint, A.Feldmajer, Komada, Veliačik, Donoval, Lošonci, Mojžiš, F.Feldmajer – kapitán.
Dolný rad zľava: Országh, Krnáč, Kliment, T.Gašpar, Šúr.


Fotografia ŠK Banská Bystrica z roku 1957.
Horný rad zľava: Feldmajer, Vražda, Mištarka, Šúr, Gašpar, Straňák, Országh – kapitán.
Dolný rad zľava: Lang, Tomčík, Navrátil, Lehocký.


Umiestnenia ŠK Banská Bystrica v súťažiach (1945 – 1957)

Ročník 1945 / 1946 – Slovenská divízia, 4 účastníci ( v tom čase existovala 1.štátna československá liga, pod ňou bolo 5 divízií a jednou z nich bola Slovenská divízia, víťazi divízie hrali kvalifikačný turnaj o postup do 1.ligy)

1. ŠK Malacky 8 bodov
2. PTS Prešov 8 bodov
3. ŠK Banská Bystrica 6 bodov
4. Železničiari Vrútky 2 body

zostava: Šimčík – Lalík, Dobrovič, K.Samuelčík, Navrátil, F.Samuelčík, Lackovič, Patkoš, Horvát, Zachar, Beňo
tréner: Ján Petrovič
vedenie klubu: Zdeno Sedláček – predseda, Anton Rajnhart – tajomník


Ročník 1946 / 1947 – Slovenská divízia, 12 účastníkov
1. TŠS Trnava 34 bodov
2. ŠK Malacky 29 bodov
3. ŠK Baťovany 24 bodov
4. FCŽ Vrútky 23 bodov
5. AC Svit 22 bodov
6. AC Nitra 21 bodov
7. ŠK Banská Bystrica 21 bodov
8. Sparta Považská Bystrica 20 bodov
9. TS Topoľčany 19 bodov
10. TTS Trenčín 18 bodov
11. ŠK Slávia Prešov 16 bodov
12. ŠK Handlová 15 bodov

zostava: Šimčík – Zachar, Horvát, Filipko, Patkoš, Lackovič, Eliášek, Beňo, Lalík, Dobrovič, K.Samuelčík, F.Samuelčík, Navrátil
tréner: Ján Petrovič
vedenie klubu: Zdeno Sedláček – predseda, Anton Rajnhart – tajomník


Ročník 1947 / 1948 – Slovenská divízia, 12 účastníkov
1. ZK ROH Manet Považská Bystrica 31 bodov
2. TTS Trenčín 30 bodov
3. ŠK Baťovany 28 bodov
4. AC Nitra 25 bodov
5. ŠK Železničiari Sparta Košice 23 bodov
6. FC Železničiari Vrútky 22 bodov
7. AC Svit 20 bodov
8. ŠK Banská Bystrica 19 bodov
9. ŠK Malacky 18 bodov
10. TS Topoľčany 17 bodov
11. ŠK Ružomberok 17 bodov
12. ŽZTK Zvolen 14 bodov


Ročník 1948 – Hralo sa len jednokolovo – na jeseň, aby sa od budúceho roku mohlo prejsť na systém jar – jeseň. Súťaž nebola regulárna a nevyhlasoval sa majster ligy, nikto nezostúpil ani nepostúpil. Ročník 1948 sa neráta za oficiálny.
Oblastná súťaž, skupina D, 14 účastníkov

1. ŠK Sparta Prešov 19 bodov
2. Svit Batizovce 19 bodov
3. ŠK Baťovany 16 bodov
4. ŠK Handlová 15 bodov
5. TTS Trenčín 15 bodov
6. ŠK Malacky 14 bodov
7. TS Topoľčany 13 bodov
8. AC Nitra 13 bodov
9. Železničiari Sparta Košice 12 bodov
10. FC Železničiari Vrútky 11 bodov
11. ŠK Liptovský Mikuláš 11 bodov
12. Sokol Dynamitka Bratislava 9 bodov
13. ŠK Banská Bystrica 9 bodov
14. PŠC Pezinok 6 bodov


Ročník 1949 – Krajinská súťaž, skupina D, 14 účastníkov

1. Sparta Prešov 43 bodov
2. Dynamitka Bratislava 32 bodov
3. NV Topoľčany 30 bodov
4. Dynamo ČSD Košice B 29 bodov
5. ŠK Malacky 29 bodov
6. Partizánske 28 bodov
7. Odeva Trenčín 26 bodov
8. ŠK Banská Bystrica 26 bodov
9. AC Nitra 25 bodov
10. ŠK Liptovský Mikuláš 24 bodov
11. FC Železničiari Vrútky 21 bodov
12. ŠK Handlová 19 bodov
13. PŠC Pezinok 17 bodov
14. Svit Batizovce 15 bodov


Ročník 1950 – Oblastná súťaž, skupina D, 12 účastníkov (v tomto roku sa vytvorila 2. celoštátna liga, do ktorej mohol postúpiť víťaz oblastnej súťaže)

1. Odeva Trenčín 35 bodov
2. ČSSZ Nové Zámky 30 bodov
3. Makyta Púchov 29 bodov
4. Partizánske 28 bodov
5. KZ Michalovce 24 bodov
6. KP Nitra 23 bodov
7. Poľana Opatová 22 bodov
8. Baník Rožňava 17 bodov
9. SZ Malacky 17 bodov
10. NV Banská Bystrica 15 bodov
11. Dynamo Košice B 15 bodov
12. Devín Bratislava 9 bodov


Ročník 1951 – Krajská súťaž, Banskobystrický kraj ( 2.celoštátna liga bola zrušená)

Víťazom sa stal ZK Zvolen, umiestnenie Slovana Banská Bystrica sa neuvádza.


Ročník 1952 – Krajská súťaž, Banskobystrický kraj

Víťazom sa stala Poľana Opatová, umiestnenie Slovana Banská Bystrica sa neuvádza.


Ročník 1953 – Krajská súťaž, Banskobystrický kraj (obnovila sa 2.celoštátna liga)

Víťazom sa stal Tatran Ružomberok, umiestnenie Slovana Banská Bystrica sa neuvádza.


Ročník 1954 – Krajská súťaž, Banskobystrický kraj

Víťazom sa stala Lokomotíva Zvolen, umiestnenie Slovana Banská Bystrica sa neuvádza.


Ročník 1955 – Vytvorilo sa šesť oblastných súťaží (3.liga), Slovan Banská Bystrica hral ešte o súťaž nižšie (4.liga), ktorú vyhral a postúpil do oblastnej súťaže.


Ročník 1956 – Oblastná súťaž, skupina E, 12 účastníkov, Slovan Banská Bystrica zostúpil o súťaž nižšie.

1. Tatran Topoľčany 34 bodov
2. Spartak Trenčín 31 bodov
3. Iskra Merina Trenčín 28 bodov
4. Spartak Nové Zámky 26 bodov
5. Spartak Komárno 23 bodov
6. Slovan Bratislava C 22 bodov
7. Slavoj Senec 22 bodov
8. Baník Handlová 22 bodov
9. Baník Kremnica 20 bodov
10. Slovan Rimavská Sobota 17 bodov
11. Slovan Banská Bystrica 17 bodov
12. Spartak Kablo Bratislava 2 body

zostava: Kliment – Mojžiš, Alexander Feldmajer, Šúr – Komada, Veliačik, Straňák, Bálint – Lošonci, Országh, František Ico Feldmajer (kapitán), náhradníci: Donoval, Golian a Krnáč
tréner: Ján Petrovič
vedúci mužstva: Karásek

V roku 1957 sa začal stavať súčasný štadión SNP na mieste bývalých mestských kúpeľov.


1965 - 1993

História armádneho futbalového klubu sa začala písať 1. júla 1965, kedy bola do B. Bystrice prevelená VTJ z Brezna.
Futbalisti najskôr bývali v Radvanských kasárňach , kde spolu s tými, ktorí boli prevelení z Vyškova a do Banskej Bystrice prišli s neskorším trénerom gymnastov, ba i veliteľom ASVŠ Dukla Vladimírom Kovačičom, vytvorili športovú rotu. Potom bývali v drevenej budove na Mládežníckej ulici a keď vedľa postavili panelový činžovný dom presťahovali sa tam. Vo futbalovom ročníku 1966/1967 pod vedením trénera Rudolfa Zibrínyho postúpila Dukla do II. ligy, keď vyhrala F-skupinu divízie o bod pred Martinom. O rok neskôr /súťažný ročník 1967/1968/ postúpila Dukla prvý krát v histórií do I. celoštátnej československej futbalovej ligy, kedy bol tréner Arnošt Hložek. Kritériom postupu bolo prvé miesto v II. moravsko-slovenskej lige s dvojbodovým náskokom pred Tatranom Prešov. O postup sa najviac zaslúžili hráči: Majthényi, Škorupa, Jutka, Mažgut, Búrik, Šporka, Chovan, Šebeš, Škvarenina, Czingel, Janíček, Ježik, Petráš, Petrovič, Šarišský, Medviď, Čumita, Šalamon, Žarnovský, Škamla, Deák, Hanzlík, Friedl, Vojáček, Bínovský, Buzek, Sokol.

V roku 1970 Dukla po treťom vystriedaní hráča trénerom Jirasom vypadla do II. celoštátnej ligy. V tom konkrétnom zápase však nad Slaviou Praha vyhrala 4:0...Do najvyššej súťaže sa Dukla vrátila až v sezóne 1976/77. V roku 1981 víťazí v Slovenskom pohári a vo finále československého pohára podlieha konkurentovi a súperovi Dukle Praha. O dovtedy najväčší úspech čo bolo víťazstvo v Slovenskom pohári sa najviac zaslúžili tréneri Kováčik, Lakota, Benedik a hráči: Boroš, Borovička, Kopej, Kotian, Kocian, Siládi, Kolkus, Kališ, Bilský, Majzlík, M. Nemec, Brezík, Targoš, Kunzo st., Jurkemik, Bubenko, Zelenský, Mačaj. Vo futbalovom ročníku 1981/1982 znovu vypadáva do II. Ligy, aby sa po roku znovu stala prvoligovou.

V ročníku 1984/85 obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Žreb prvého kola spomínaného Pohára UEFA nám prísudil nemeckého súpera Borussia Monchengladbach, ktorý bol však nad naše sily. O tento úspech sa podelili tréneri Adamec, Hrušecký, Vavrinčík. Hráči: Mentel, Mgdolen, Hrubjak, Kocian, Oboril, G. Boroš, Valach, Lackovič, Vrťo, Miškuf, Nemec, Baláž, Kinier, Bagin, Takáč, Majzlík, Diňa, Targoš, Sivý, Siládi, Boroviak.

V sezónach 1984-86 bola najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia.


História FK Dukla v samostatnej SR

Od leta 1993 začal klub písať svoju novú históriu v najvyššej súťaži, ktorá bola zriadená v samostatnej SR. V sezóne 1998/99 bola finalistom Slovenského pohára a účastníkom Pohára UEFA, kde v jeho prvom kole vypadla so súperom Ajax Amsterdam. Dukla v tom ročníku vypadla na základe reorganizácie z najvyššej ligy. Tri súťažné ročníky sme pôsobili v II. lige a od ročníka 2003/2004 sme sa vrátili do ligy najvyššej. Návrat zrealizovali tréneri Jánoš a Zvalo. Hráči, ktorí sa oň najviac zaslúžili: Zajac, Straka, Tóth, Sovič, Škuta, Libič, Branický, Semeník, Veselý, Kentoš, Pečovský, Juska, Urgela, Vyskoč, Svintek, Bartoš, Urgela, Penov.

Ročník 2003/2004 bola najúspešnejším v celej doterajšej histórií Dukly. Obsadili sme konečné druhé miesto /o horší vzájomný zápas/, boli sme ako staronový účastník I. ligy účastníkom Pohára UEFA. V ňom sme postúpili cez dve predkolá do hlavnej súťaže, kedy nás zastavila až Benfica Lisabon. Pod vedením trénerského tandemu Molnár – Prochotský boli k dispozícií títo hráči, ktorí sa pričinili o najúspešnejšiu kapitolu Dukly: Boroš, Zajac, Semeník, Fabuš, Jakubko, Veselý, Kentoš, Dzúrik, Sovič, Pečovský, Kunzo ml., Svintek, Urgela, Pančík, Libič, Tóth, Vyskoč, Kulik, Leitner, Penov.

V nasledujúcom súťažnom ročníku 2004/2005 sme opäť zaznamenali ďalší historický úspech a to hneď dvojnásobný. V konečnej tabuľke sme úspešne skončili na treťom mieste a vyhrali sme aj Slovenský pohár po druhýkrát v histórií klubu. Náš útočník Martin Jakubko bol tretím najlepším strelcom Corgoň ligy. Trénersky sa o to zaslúžili Daněk, Prochotský, Marián Michálik a hráčsky: Zajac, Vyskoč, Páleník, Kentoš, Pančík, Bukač, Kunzo ml., Svintek, Semeník, Pečovský, Leitner, Jakubko, Fabuš a Kulik, ktorí vyhrali finále 8.5.2005. Historickou raritou je, že František Kunzo st. bol kapitánom Dukly, ktorá vyhrala Slovenský pohár v roku 1981 a jeho syn František Kunzo patril do mužstva, ktoré úspech o 24 rokov neskôr zopakovalo. Zaujímavosťou je i to, že dvaja ďalší synovia bývalého olympijského víťaza /Rado a Patrik/ taktiež pôsobili v seniorských družstvách Dukly. V ročníku 2005/2006 nás v druhom predkole Pohára UEFA vyradil poľský Groclin Grodzisk.

Z medzinárodnej bilancie klubu je nutné vyzdvihnúť tieto úspechy:
- účastník Pohára UEFA, Európskej ligy v roku 1985, 1999, 2004, 2005 a 2010
- víťaz zákl. skupiny UEFA INTERCUP v roku 1991
- víťaz MARLBORO CUP /Maďarsko/ v roku 1983
- víťaz DUNHILL INTER CITY /Malajzia/ v roku 1986

NAJZNÁMEJŠÍ HRÁČI V FK DUKLA: Petráš, Ondruš, Jurkemik, Pollák, Kuna, Michalík, Kunzo, Seman, Mažgut, Kocian, Diňa, Penksa, Praženica, Faktor, Rusnák, Luhový, Ondruška, P. Németh, Hýravý, Labant, Greško, Babnič, Kozák, Bochnovič, Dzúrik, Semeník, Jakubko...

NAJZNÁMEJŠÍ TRÉNERI V FK DUKLA: Molnár, Daněk, Jankech, Hložek, Škripko, Adamec, Dragúň, Jarábek, Jánoš, Kocian, Radolský, Benedik ...

DOMÁCE ÚSPECHY:
- víťaz Slovenského pohára v roku 1981 a 2005
- finalista SP v rokoch 1984 + 1999
- umiestnenie v roč.: 2009/10 3. miesto
- umiestnenie v roč.: 2004/05 3. miesto
- umiestnenie v roč.: 2003/04 2. miesto
- umiestnenie v roč.: 1996/97 5. miesto
- umiestnenie v roč.: 1983/84 4. miesto
- umiestnenie v roč.: 1995/96 4. miesto

ÚSPECHY ŽIACKEJ KATEGÓRIE:
- majstri SR v roku 1984
- 2. miesto v ČSSR v roku 1984
- majstri ČSSR 1985

ÚSPECHY DORASTENECKEJ KATEGÓRIE:
- majstri SR v rokoch 1988, 1989
- 2. miesto ČSSR v roku 1988
- majstri ČSFR v roku 1989. O úspech sa najviac zaslúžili: tréner Benedik a hráči: Sečanský, Karásek, Fízeľ, Dikácz, Zátek, Rusnák, Tóth, Praženica, Schelling, Strelec, Penksa
- majstri mladšieho dorastu SR v roku 2006. Tréner: Olejár a hráči: Šavlík, Paprčka, Vajda, Rendla, Polka, Kormanec, T. Ďurica, Kubica, Vozár, Petrík, Gálik, Petráň, Hlinka, Brašeň, Goduš, Bielik, Kucbel, Bobor, Jarabica, T. Tóth


VELITELIA A RIADITELIA FK DUKLA
Ing. Michal Hrubý
Rudolf Stacho
Ján Vanka
Pavol Lichanec
Jozef Kysel
plk. Ivan Čierny
Ing. Ivan Spišák
PHDr. Jozef Paršo
pplk. Arpád Máni
pplk. Vladimír Weber
Ivan Korbeľ
pplk. Daniel Demko
Jaroslav Čupka
dr. Jozef Vengloš ml.
Karol Ihring
Ing. Ľubor Podracký
Ing. Richard Čech
Tomáš Geist


Naše "NAJ"

Stanislav Seman, František Kunzo st. - olympijskí víťazi OH 1980 v Moskve
Ján Kocian - NAJLEPŠÍ FUTBALISTA československa za rok 1990
Karol Praženica - prvý slovenský hráč hrajúci Champions League
Ľubomír Faktor - jediný slovenský futbalista, ktorý získal 5 majstrovských titulov v rade
Majstri Európy Československa v roku 1976, ktorí prešli našim klubom: Pavol Michálik, Anton Ondruš, Jaroslav Pollák, Ladislav Jurkemik, Marián Masný
Róbert Semeník - najlepší strelec v histórii klubu
Mgr. Peter Benedik - najúspešnejší dorastenecký tréner
Ladislav Petráš - najlepší strelec v sezóne 1968/69 (20 gólov)