Reklama

Futbalovekluby.sk na Facebooku
Medzinárodné mládeznické turnaje  Tréningové súpravy Legea pre futbalové kluby

TJ Poľana Hubová

História klubu

Významnejšia športová činnosť začala po roku 1930. Organizátorom sa stal všestranný športovec Leopold Okál, Ktorý vedel zadovážiť nielen loptu , ale neskôr aj potrebné vybavenie. Bol zanieteným futbalistom. Mnohokrát si aj z bratmi zobral loptu a trénovali na lúke ba aj na Perušíne.
Prvé futbalové ihrisko si športovci postavili urobili na Vyšnej sihoti . Bránky si zhotovili z okrúhlej žrďoviny, ale bez sietí. „Lajnovanie“ ihriska sa robilo pomocou špagátu drevenými pilinami. Futbalová jedenástka sa volala ŠK Gombáš. Nevýhodou ihriska bolo, že pri odkope sa lopta dostala do Váhu. Aby sa mohlo v hre pokračovať bolo treba „vysúkať“ nohavice, vojsť do vody, loptu chytiť a vrátiť späť na ihrisko. Časom sa na chytanie lopty používala dlhšia žrď s drôteným košom na konci.

Chuť na futbal bola veľká, hoci hráči nemali potrebnú výstroj (dresy, kopačky). Hrávali v rozličných trenírkach, obyčajne v bagančiach a civilných košeliach, alebo, keď bolo teplo, bez košele. Futbal sa hrával aj v okolitých dedinách. Na zápas do Stankovian sa chodilo pešo, do ďalších dedín sa mužstvo odviezlo na rebrovci ťahanom Okálovie, alebo Jarošovie koňmi. Stankovci v tom čase bývali veľkými rivalmi Gombašanom. Občas sa po zápase strhla aj bitka.

Do prvej futbalovej jedenástky patrili: Andrej Bajela – brankár, Hráči: Leopold Okáľ, Vojtech Milkovič, Ján Plavý – Makuša, Ján Chovan – Makuša, Jozef Okál – Bôbko, Ján Chyla – Zaťko, Jozef Dančo, Ján Koma, Jozef Kútnik, Gabriel Baleja, Gabriel Okál, Jakub Chovan, Jozef Ďurdiak a Gustáv Kinceš.

Do druhej futbalovej jedenástky patrili: Jozef Lelek – Brankár, Hráči: Leopold Okáľ, Ján Okál, Jozef Ďurdiak, Alojz Galan, Anton Dančo, Jozef Jarina, Karol Jarina, Ján Chyla – Zaťko, Ján Jaroš, Vincent Dančo a Leopold Darila . Toto mužstvo hrávalo neskoršie na Dolnej sihoti.

Družstvo už malo dresy a bolo zapojené do Dolnoliptovskej säťaže, v ktorej hrali malokluby. Súťaž zorganizoval Likavský učiteľ Brtko.

Najlepšie ihrisko si športovci urobili za Teplicou. Tam sa nemuseli báť, že im lopta padne do Váhu. Z kapustnej hrady sa ľahšie nosil na ihrisko a mohlo sa pokračovať v hre. Futbaloví fanúšikovia sa pousádzali na svahu Baníka, ktorý bol ideálnym prírodným amfiteátrom. Chodníky vyšliapané pasúcimi sa kravami slúžili ako sedadlá. Mužstvo netvorili len gombášski chlapci, ale vyskytli sa aj z Ľubochne a preto pôvodný názov ŠK Gombáš sa zmenil na ŠK Havran.

Za klub Hrávali: Brankári Štefan Zubaj a cez prázdniny aj bohoslovec Jozef Kútnik- Šmálov , Bol to veľmi dobrý a odvážny brankár, prestal chytať až keď mu vybili zuby. Hráči: Ján Nálepka, GejzaKlisenbauer, Jozef Okál – Bôbko,Karol ôch, Jozef Nálepka,Gejza Kinceš, Pavol Holzmann, Leopold Okáľ, Anton Dančo, Ján Okál, Ján Chovan – Makuša,Ján Okoéličáni, Anton Nálepka. Bolo to vynikajúce mužstvo, stalo sa súperom i vtedajšieho vychýreného Šk Zámostie Ružomberok. Raz nad ním vyhralo 7:2.

Po odohratí oficiálneho zápasu sa hral ešte jeden , v ktorom si športová jedenástka zahrala s mužstvom vytvoreným zo ženatých chlapov. Stretnutie nazvali zápas čiernych proti bielim. V tom čase už mali športovci svojho sponzora. Bol ním Jozef Punčo obuvník, ktorý im zadarmo opravoval rozpárané lopty a štople na kopačkách. Dresy hráčom právali doma manželky. Na tomto na tie časy kvalitnom ihrisku sa dlho nehrávalo, lebo bolo zaradené komasácie, a preto ho po roku 1936 museli opustiť. Teraz sú tam postavené obytné domy. Nové ihrisko si športovci urobili znova na Nižnej sihoti. Jeho dĺžka bola obmedzená miestom , kde stáli elektrické stĺpy. Okrem toho malo takú istú nevýhodu ako na Vyšnej sihoti, Lopta totiž dosť často zaletela do Váhu.

Za Slovenského štátu sa vybudovalo znova trávnaté ihrisko na Vyšnej sihoti. Toto už malo normálne, i keď len minimálne rozmery. Na prinášanie odkopnutej lopty z Váhu sa využíval pes Tomáša Kratku. Za takúto službu dávali majiteľovi 10 korún zo vstupného za každý odohratý zápas.

Vtedajšia zostava : Jozef Lelek, Karol Pincel – brankári, hráči: Tomáš Babuš, Ján, Jozef, Vincent a Vojtech Dančo, František Darila, Alojz Galan, Karol Hrunčo, Štefan Janovec, Adolf Jarina, Andrej , Alojz, Tomáš Jaroš, Anton a Jozef Medžo, Albín , Anton a Marian Olos, Jozef a Vincent Pažítka, Jozef Strnisko, Karol a Tomáš Zubaj. Toto mužstvo po druhej svetovej vojne hrávalo v súťaži s mužstvani dolného Liptova a Oravy. Športovcov na stretnutia vozili nákladným autom, ktoré patrilo Štátnzm lesom Ľubochňa. Za Gombáš hrávali aj Švošovský hráči: Sidor , Roštek , Bražina.

Mužstvo dostalo názov ŠK Havran – Hrdoš a patrilo medzi najlepšie mužstvá súťaže.

V roku 1944 bola veľká povodeň, počas ktorej Váh úplne zničil ihrisko. Súťažné stretnutia sa preto hrávali na požičaných ihriskách v Ľubochni, Švošove a Stankovanoch. Po povodni sa robila dôkladnejšia úprava ihriska. Ručne sa skopal terén pri hlavnej ceste a voda zo studničky pred Pincelovcami sa odviedla betónovými rúrami do jarku k Váhu. Na týchto prácach pracovali športovci i priaznivci futbalu.

O propagáciu futbalových stretnutí výrobu plagátov sa staral futbalista Jozef Pažítka. Šatne boli v bývalej bijárni, neskoršie v pivnici občana Víťaza, lebo v jeho dome bývali športovci Vincent, Albín, Vojtech a František Olos.

Po povodni v roku 1953 sa toto ihrisko znova vybudovalo, ale už len ako škvarové. Bola to najrýchlejšia a najlacnejšia oprava, lebo sa platilo len za dovoz škvary z Rybárpola.

Ojedinelí úspech dosiahli dorastenci, keď po víťaznom zápase s Ochodnicou na štadione v Čadci mali stať majstrom kraja. Nestalo sa tak vinou funkcionára Antona Panisa z okresného futbalového zväzu, ktorý neskoro nášmu dorasteneckému družstvu oznámil začiatok zápasu. Kedže sa zápas začal s oneskorením, naše víťazstvo anulovali.

Dorastenci hrávali v tejto zostave: Ján pažítka-branhár, hráči: Vladimír Čamatej, Vladimír Dančo, Štefan Mäsiar, Štefan Medžo, Ján Matis, Albín a František Olos ,Július Pažítka, Miroslav Punčo ,Ján Zlúky a Ján Galan.

V roku 1956 zasa prišla veľká povodeň a ihrisko znova zničila. Po poslednej povodni v roku1958 sa u nás futbal prestal hrať. Hráči sa začali hrávať za okolité dediny.

V roku1964 sa znovu hral futbal na provizórnom ihrisku pred Gombášskou dolinou. Mužstvo viedol Július Pažítka, ktorý si urobil trénerský kurz a to sa odrazilo aj na výsledkoch a zlepšenej hre futbalistov. Mužstvo v okresnej súťaži zvíťazilo a postúpilo do II.- triedy. V roku 1965 sme skončili v II. Triede na 3 mieste. V tejto triede sa hralo ešte dva roky do roku 1967.

Zostavu tvorili: Marian Galan- brankár, hráči: Ján Cuper-Balco, Štefan Gerec, Július Chovan, Ján, Karol a Štefan Jaroš, Ľudovít, Miroslav, Vojtech a Ján Kútnik, Miroslav a Karol Lopeň, Valer Nechaj, František, Silvester, Vladimír a Vojtech Olos, Štefan Ondruš , Gracián Punčo, Peter Rapoš, Ján Žáček, Vladimír Okál a Jozef Zubaj.

Po skúsenostiach s povodňami neustále pretrvával problém s ihriskom, poslanci ho navrhovali postaviť na Jamách, kde bola v tom čase lesná škôlka patriaca LZ Ľubochňa, s čím však závod nesúhlasil. Keď nevyšla táto alternatíva, sa vytipovala ďalšia lokalita na parceliach Medze pred Gombášskou dolinou . Výstavba Ihriska sa dostala do plánu až v roku 1975. V roku 1980 dostala obec na vybudovanie ihriska 250000 korún z ONV. Potrebnú techniku na výstavbu sme mali s JRD Ludrová, ktorá v tom čase obhospodarovala naše polia. Športovci chodievali na brigády v JRD v rokoch 1979 -1983. Ako protihodnotu za tieto práce dostali futbalisti celý výstroj (dresy ň, teplákové súpravy, lopty, kopačky). Po úprave sa ihrisko oplotilo, urobila sa bežecká dráha a vybudovali sa provizórne drevené šatne.

Dňa 20. Júla 1980 terajšie ihrisko slávnostné otvorili. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia ONV, OVCSZ TV, JRD Ludrová A MNV Hubová, potom nasledoval futbal. Slávnostný výkop mal bývalý hráč Ján Jaroš Plavý. Pri tejto príležitosti sa podával guláš a hrala dychová hudba. Výstavba šatni naďalej viazla , preto sa z dotácií na rok 1985 a 1986 kúpili a priviezli 2 chatky. Okrem toho sa kúpila kosačka, čerpadlo a iní potrebné vybavenie.

V tom čase mužstvo tvorili títo hráči: brankári: Stanislav Holík, František Lelek, Ján Pažítka

Hráči: Július Pažítka, Adolf Jarina ml., František Gerec, Štefan Ondruš, Ján Galan, František a Vojtech Olos, Ján Chyla Zaťko, Peter Lopeň a Marian Galan

V roku 1986/87 vyhrali skupinu III a zotrvali v nej až do roku 1993. V sezóne 1993/94 vyhrala TJ Hubová IV triedu a postúpila do III triedy.

Dobre si počínali aj dorastenci, ktorý vyhrali súťaž v roku 1992/93 a postúpili do najvyššej okresnej súťaže. Z futbalového dorastu sa vypracoval Ján Gerec a v roku 1971 hral I. slovenskú národnú ligu. V roku 1973 hral vo výbere mladšieho dorastu ČSSR a v tom istom i nasledujúcom roku1974 sa dostal do výberu staršieho dorastu ČSSR. Počas celej svojej hráčskej kariéry bol kapitánom družstva. Na vojenčine v Banskej Bystrici hrával za Duklu v II. celoštátnej lige a zárovnvo výbere ČSSR do 21 rokov. Po návrate z vojenčiny hrával za Ružomberok v I. slovenskej národnej lige.

V ostatných rokoch mužstvo striedavo hrávalo II a III triedu. V roku 1995 sa stal predsedom TJ Ľubomír Chovanko. V tom istom roku sa na rozšírenie ihriska kúpila parcela od Eleny Olosovej za 25000 Sk. V roku 1996 sa dokončila stavba šatní s príslušenstvom. Stavalo sa svojpomocne s investičným nákladom cca. 300000 Sk z rozpočtu Obecného úradu Hubová.

Po Jozefovi Chovanovi, ktorý bol dlhoročným funkcionárom, a tiež aj niekoľkoročným ligovým delegátom, prevzal funkciu tajomníka Peter Galan. Veľkou oporou, hlavne futbalového oddielu, bol t. č. už nebohý František Lelek. V roku 1992 sa stal predsedom TJ Poľana Hubová Ľubomír Chovanko, ktorý sa s výraznou pomocou OÚ zaslúžil o výstavbu nových šatní v športovom areáli, skolaudovaných v roku 1998 . Treba dodať, že šatne sú na veľmi dobrej úrovni. Po rokoch úspešných, kedy sa naši futbalisti prebojovali do najvyššej okresnej súťaže, prišli roky menej úspešné. Stagnácia až regres v posledných súťažných ročníkoch vyústila k abdikácii vedenia v zimnej prestávke sezóny 2006/2007. Ľudia, ktorým záležalo na tom, aby sa futbal a športová činnosť ako taká zachovali, sa na ustanovujúcej schôdzi, konanej dňa 27.02.2007 dohodli na novom vedení na čele s predsedom Antonom Chrenkom.
,,Agónia“ v ktorej sa futbal zmietal, aj napriek úpornej snahe nového vedenia, vyvrcholila vypadnutím do najnižšej oblastnej súťaže. Vedenie však nesklonilo hlavy a po stanovení cieľu – konsolidácie pomerov, sa pustilo do boja. Okrem väčšieho záujmu verejnosti o dianie v športe a skultúrňovaniu športového areálu to vyzerá tak, že táto práca prináša prvé plody.

< Späť
prevádzkovateľ stránky | 2006 © futbalovekluby.sk | webdesign © bart.sk
Ján Mucha podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis Marek Hamšík podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis Plastic People podporuje futbalovekluby.sk a výsledkový servis ČŽŠ